Blíži sa koniec meteorologickej zimy na severnej pologuli a my sa môžeme obzrieť späť a zistiť, ako počasie ovplyvnilo trhy s energiou - ako aj nahliadnuť do nasledujúcich mesiacov, pokiaľ ide o výzvy súvisiace s počasím. Svetový meteorologický deň 23. marca sa nesie v znamení zvýšenej závislosti energetických trhov od počasia a klimatických podmienok.
Autor: Vasilis Pappas, hlavný meteorológ spoločnosti MET Group
Zemný plyn má čoraz väčší podiel na celkovom energetickom mixe v Európe, a to v rámci postupného ukončovania ťažby uhlia a využívania plynu ako prechodného paliva v rámci ekologického prechodu. To znamená, že počasie môže mať významný vplyv na dopyt po plyne.
Tak tomu bolo aj v prípade zimy 2024 - 2025. V 4. štvrťroku 2024 sa teploty v severozápadnej Európe priblížili k priemeru predchádzajúcich 5 rokov, ale v juhovýchodnej a stredovýchodnej Európe boli nižšie o 1,5 C, resp. 0,6 C. Hoci sa tieto teploty stále kvalifikujú ako vyššie ako priemer rokov 1991 - 2020 (podľa programu Copernicus o 1,3 C za obdobie október24 - február25 ), boli dostatočne nízke na to, aby spôsobili silné odbery zo zásobníkov plynu.
Ďalšou dôležitou zložkou energetického mixu je výroba energie z obnoviteľných zdrojov (vietor, slnko, voda). Napriek významnému prírastku kapacity veternej a solárnej energie sa v 1. štvrťroku 2025 v juhovýchodnej aj severozápadnej Európe nedosiahli dostatočné výsledky v oblasti veternej energie.
Niekoľko krátkodobých udalostí Dunkelflaute, počas ktorých sa vysoký dopyt zhodoval s veľmi nízkou úrovňou výroby slnečnej a veternej energie, prudko zvýšilo odbery a prehĺbilo deficit zásob plynu oproti priemeru za posledných 5 rokov. V čase písania tejto správy (15. marca 2025) boli akumulované zásoby plynu v EÚ naplnené na 36,2 % v porovnaní so 60,32 % v minulom roku a 43,3 % v priemere za posledných 5 rokov.
Vodná energia sa často využíva počas drahých hodín v zime vďaka svojej flexibilnej výrobe. Ak sa pozrieme na stavy vodných nádrží v celej Európe na konci februára, v strednej a východnej Európe (vrátane Rakúska, Švajčiarska a Rumunska) sú najnižšie za posledných minimálne 5 rokov (v niektorých regiónoch za posledných 20 rokov), zatiaľ čo v západnej Európe je situácia lepšia. Je pozoruhodné, že hladina Dunaja v Budapešti koncom septembra 2024 prekročila 800 cm (nad referenčným bodom Jadranského mora), čo viedlo k vážnym záplavám v regióne, ale v čase písania tohto článku je to len 100 cm.
Zatiaľ čo riziko krátkych výkyvov chladu v Európe ešte neskončilo, na trhoch s plynom sa objavujú ďalšie obavy o doplnenie zásob plynu, aby sa do začiatku novembra dosiahla požiadavka EÚ na 90 %. Okrem toho, že plynu z Ruska tento rok prúdi ešte menej ako vlani, musíme brať do úvahy aj letnú sezónu, v ktorej sa dopyt po chladení neustále zvyšuje v dôsledku intenzívnejších a dlhších horúčav, najmä v južnej Európe.
