Energetika a plynárenstvo sú témy, ktoré zvádzajú na politizovanie, no uvažovať by sme o nich mali predovšetkým pragmaticky. Teda v záujme spotrebiteľa a jeho komfortu. To by sa malo vzťahovať aj na tému plynovodu Nord Stream 2, ktorý sa nachádza vo fáze prípravy a schvaľovania zúčastnených západoeurópskych firiem a tiež krajín, ktorými má prechádzať. Zároveň je tento projekt už dlhší čas pod ťažkou politickou paľbou štátov, ktorým hrozí, že ak sa plynovod postaví, ich význam ako tranzitných krajín významne klesne. Presnejšie povedané, výnosy z tranzitných poplatkov sa výrazne znížia. K týmto krajinám popri Ukrajine, Česku, Poľsku patrí aj Slovensko.
Plynárenstvo nemá rado bariéry
Podľa niektorých názorov tento projekt „ide proti hlavným princípom energetickej a zahraničnopolitickej stratégie EÚ“. Odporcovia Nord Streamu 2 volajú po jeho blokovaní a po tom, aby sa na trhu vytvoril priestor pre americký skvapalnený zemný plyn, pretože sa v blízkej budúcnosti očakáva nárast jeho exportu – a vzhľadom na globálny prebytok plynu na trhoch sa nedá vylúčiť ani jeho dovoz do EÚ. Plynárenstvo a energetika však nemajú rady bariéry a sankcie. Skôr im svedčí, keď sa prepájajú vzhľadom na to, že to zvyšuje bezpečnosť ich prevádzky a predovšetkým dodávky koncovým odberateľom. Navyše, ak sa pozrieme na ekonomickú stránku dodávok zemného plynu, cena plynu dopravovaného potrubím z relatívne dostupných zdrojov (Nórsko, severná Afrika, Rusko) bola a je vždy výhodnejšia než dovoz LNG (skvapalneného zemného plynu) tankermi z krajín, ktoré sú od trhov EÚ geograficky vzdialenejšie. Zároveň treba zdôrazniť, že zatiaľ neexistuje globálna cena plynu tak ako v prípade ropy. A tiež, že skvapalnený plyn je v Japonsku či v Ázii v porovnaní s USA a Európou zatiaľ drahší. Tankery s plynom potom logicky smerujú vždy tam, kde je jeho cena najvyššia a kde sa dá očakávať vyšší zisk.
Rozhodujú bezpečnosť a cena
Pre slovenských zákazníkov je nepochybne prvoradá cena, ktorú za plyn zaplatia. Až v druhom rade ich zaujíma diverzifikácia zdrojov, čiže otázka, odkiaľ plyn pochádza. Najmä tí, ktorí si ešte pamätajú január 2009 a dvojtýždňové prerušenie dodávok plynu z Ruska, považujú za kľúčovú bezpečnosť dodávok a schopnosť dodávateľa ju zabezpečiť. Garancia bezpečných dodávok plynu je zároveň kritériom, ktoré odlišuje spoľahlivých dodávateľov od „garážových“ firiem. Len pre úplnosť – dodnes sa nepodarilo jasne určiť, či počas plynovej krízy v roku 2009 zlyhalo Rusko, alebo Ukrajina. Isté je len jedno. Vtedajšie problémy sa podarilo vyriešiť hlavne vďaka dodatočným dodávkam plynu zo zásobníkov na Slovensku a tiež vďaka spolupráci so silnými zahraničnými energetickými koncernmi (čo boli vtedajší zahraniční akcionári SPP) či s niektorými ďalšími hráčmi z EÚ. Významnú úlohu zohral aj reverzný tok plynu z Českej republiky na Slovensko.
Trh s plynom sa zmenil
Treba tiež zdôrazniť, že Slovensko a slovenskí zákazníci už nie sú závislí od dovozného kontraktu SPP s Gazpromom ani od maximálneho toku plynu v plynovode Eustream z východu na západ, ako to bolo v posledných štyridsiatich rokoch. Všetci relevantní dodávatelia plynu dokážu potrebné objemy tejto suroviny nakúpiť na obchodných burzách v Európe. Európske plynárenstvo sa za posledných desať rokov výrazne zmenilo vďaka novým prepojeniam plynárenských sústav, výstavbe nových LNG terminálov či rozširovaniu skladovacích kapacít. Po dokončení prepojenia medzi SR a Poľskom sa môže Slovensko právom považovať za plynárenskú križovatku Európy.
Keď sa bude diskutovať o budúcnosti projektu Nord Stream 2, najdôležitejšími argumentmi by mali byť cena a bezpečnosť dodávok plynu pre európskych a slovenských odberateľov. Fakt, že je v súčasnosti politická a obchodná klíma medzi EÚ, USA a Ruskom na bode mrazu, nech zúčastnených neodrádza. Pripomeňme si, že základy tranzitu plynu z Ruska do Európy a vznik výnimočnej pozície Československa v tomto biznise boli položené práve v časoch studenej vojny začiatkom sedemdesiatych rokov.
Dušan Randuška
Autor je generálnym riaditeľom MET Slovakia, a. s.
